"...a Slovo sa stalo telom", alebo ako efektívne uviesť kázanie do žitia?

Tento článok je vyjadrením mojej osobnej túžby, aby sme sa zamysleli nad tým, ako v našich cirkvách, zboroch či spoločenstvách dosiahnuť čo najväčšiu efektivitu a uvádzanie Božieho Slova do života.
Chcem v nás vyprovokovať zamyslenie nad skutočnosťou, ako málo z počutého Slova skutočne žijeme vo svojich životoch.

Možno sa so mnou zhodnete, že i cirkev dnešných dní sa snaží napredovať a jednoducho byť "in". Osobne som najmä u nás - Rímskych katolíkov pocítil aspoň aký-taký progres v oblasti kázaného slova, ako aj v jeho prístupnosti a snahe o relevantné šírenie, tj. prostredníctvom dostupných foriem (mp3, youtube, facebook...).
Je pre mňa však zarážajúce, že napriek mnohorakým akciám rôznych štýlov a chutí a pri tak širokej dostupnosti kníh, časopisov, mp3, článkov, či webov dosahujú naše vlastné spoločenstvá, zbory, či celé denominácie tak nízkej efektivity. Od chvíle, kedy som sa stal študentom teológie ma tieto problémy trápia viac a viac a pokúšam sa hľadať na ne odpoveď. S mojimi doterajšími myšlienkami sa chcem s vami podeliť ;-)
Niektorí ekonomickí odborníci tvrdia, že ak by cirkev bola svetskou firmou, dávno by skrachovala pre nesprávne a nezodpovedné investície. Osobne si myslím, že niečo pravdy na tom bude, nakoľko často pozorujem, že napriek investíciám mnohého času a energie dosiahneme nízky výkon, pokiaľ ide o zmenu životov.
O akej efektivite to hovorím? Hovorím o skutočnej zmene v životoch. Pre porozumenie načrtnem konkrétnu situáciu:

1. prichádzame na kresťanské akcie a počúvame vyučovania či kázania o rôznych témach (spravovanie času, predmanželská čistota, denné štúdium slova a stíšenie s Pánom...) -> 2. nadchneme sa a cítime, že sa chceme zmeniť a myslíme to úprimne -> 3. vraciame sa domov a postupne náš zápal chladne -> 4. chtiac-nechtiac, stávame sa takto imúnnymi voči ďalšiemu kázanému slovu, pretože prestávame veriť Jeho realite v našom živote

Vidíš to aj Ty? Je toto realita aj v Tvojom spoločenstve? Ak áno, vzoprime sa konečne spoločne, vezmime tento kríž a nasledujme Pána.

Pozrime sa spoločne na príklad nášho Majstra, Pána Ježiša. Aj On kázal, no nezdá sa mi, že práve kázanie bolo jeho prioritou. V evanjeliách vidím značný rozdiel medzi zástupom, ktorému kázal a apoštolmi, ktorých si VYBRAL! Áno vybral - pozorne si prečítajme Lk 6:12-13:

"V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a celú noc zotrval v modlitbách k Bohu. Keď sa rozodnilo, zavolal si svojich učeníkov, VYBRAL z nich dvanástich a nazval ich apoštolmi."

Ježiš primárne investoval do malej skupinky, aby tak zasiahol čím viacerých. Vyberal ich po modlitbách. Poznal cieľ, ktorý prostredníctvom nich chcel dosiahnuť: aby sa evanjelium mohlo dostať napríklad aj Tebe! Eugene Peterson povedal: "Nezabúdajte, že Ježiš obmedzil 9/10 svojej služby na dvanásť Židov, pretože to bol jediný spôsob, ako zasiahnuť všetkých Američanov."
To, že Ježiš vybral práve týchto dvanásť jednoduchých chlapov mohlo pre niektorých jeho nasledovníkov pôsobiť urážajúco. Mohli sa vyskytnúť otázky ako: "Prečo práve oni a a nie ja, keď som omnoho zručnejší, viem sa lepšie vyjadrovať, mám Mgr. pred menom???" ;-) No z toho, že cirkev jestvuje dodnes vidíme, že vedel čo robí a robil to maximálne cieľavedomo.
Domnievam sa, že ľudia v zástupe nikdy nedosiahli taký stav, ako títo dvanásti apoštoli. Prečo? Kázanie je potrebné, no jednoducho nebolo postačujúce. Aj apoštoli sami boli občas nechápaví, no keď boli s Ježišom osamote, podobenstvo im "po lopate" vysvetlil. Sledovali jeho službu, trávili s ním čas a Ježiš s nimi ochotne zdieľal svoj život. Daroval im svoj čas, bol s nimi... Práve tento vzťah nazývame učeníctvom.
R. E. Coleman píše: "Je potrebné kázať evanjelium masám, ale nikdy to však neposkytne dostatočnú prípravu pre tých, čo majú byť vodcami evanjelizácie. Tak isto nemôžu túto prácu urobiť príležitostné schôdze náboženskej obce, ani kurzy pre šíriteľov kresťanstva. Formovať ľudí nie je ľahké. Vyžaduje to neustálu osobnú pozornosť, takmer takú, ako otec venuje svojim deťom. Je to niečo, čo nemôže urobiť žiadna organizácia ani kurz."
Toto je to, čo často chýba v našich spoločenstvách. Ako lídri nemáme dostatok času, ktorý by sme venovali ľuďom v našich spoločenstvách v individuálnom sprevádzaní a uvádzaní do praxe.
Osobne si myslím, že práve teraz je čas, kedy by sme mali ubrať z energie venovanej iba kázaniu, ktoré stratilo svoju efektivitu a venovať náš stále vzácnejší čas malým skupinkám, s túžbou zdieľania života a skutočnej zmeny života. Práve skrze tieto malé skupinky by sme sa mali posnažiť uvádzať kázané Božie slovo v našich spoločenstvách, či na rôznych kresťanských akciách do životnej praxe.
Poďme sa zamyslieť a spoločne diskutovať o možnostiach a konkrétnych plánoch, ako tieto princípy zrealizovať práve v našich spoločenstvách!

Verím a modlím sa za to, že by napriek neskorej nočnej hodine (aktuálne 1:45 AM) pred skúškou, ktorú dnes píšem, vás tieto moje nedokonalé riadky inšpirovali a usvedčovali k tomu, aby sme skutočne vkročili do nových vecí. Ďakujem Ti, Pane, za to, že máme tú výsadu, že si si vybral aj nás a môžeme Ťa nasledovať v učeníctve. Pomôž nám, aby sme rástli viac a efektívnejšie do Tvojej podoby! Amen!